Začalo to v stredoveku. S príchodom kresťanstva sa po celom svete začali budovať kostoly. V prvých kresťanských chrámoch sa však nedalo o pohodlnom sedení vôbec hovoriť – kostolné lavice neexistovali. Neboli ani potrebné – počas bohoslužieb veriaci väčšinou stáli, alebo kľačali v modlitbách.
Prvé stredoveké lavice, postavené pozdĺž múrov kostola, boli vyrobené z kameňa. Niet pochýb, že lepšie bolo opäť počas bohoslužby stáť.
Drevené kostolné lavice začali postupne usádzať hostí niekedy v 14. storočí. V nasledujúcich stáročiach sa ich výroba rozmohla. Kostolné lavice sa stali majstrovskými, ba až umeleckými dielami. Mali masívne sedacie časti, široké boky a vysoké operadlá. Veľké kusy masívneho dreva umožnili rezbárom predvádzať svoje remeslo v plnej kráse. Kostolné lavice začali zdobiť výjavy biblických príbehov, obrázky svätcov a cirkevné symboly.
Od 16. storočia sa stali kostolné lavice akýmsi znakom spoločenského statusu. Zámožné rodiny mali v kostoloch svoje vlastné miesto a honosnosť výzdoby kostolnej lavice predstavovala stupienok spoločenského rebríčka. Áno, bol to odklon od kresťanských hodnôt, no tvrdá realita.
Našťastie, dnes je to úplne, úplne inak. Vzhľad kostolných lavíc sa opäť zjednotil, čím sa do chrámov navrátila harmónia a rovnosť medzi veriacimi. Od polovice 19. storočia sa od privátnych kostolných lavíc upustilo a postupne sa začali vyrábať lavice, voľne dostupné pre každého. Dokonca sa k nim začali pridávať kľakátka a držiaky na spevník a Bibliu, aby boli pre návštevníkov kostola praktické a pohodlné.
V dizajne súčasných kostolných lavíc prevláda minimalizmus a funkčnosť. Kvalita materiálu aj spracovania, ako aj doplnky, ostávajú a neustále sa vylepšujú.